Matiak

Od mala som sa vysmieval starodávnym príbehom z Biblie. Veď kto by mohol uveriť príbehom o potope sveta, rozostúpení sa mora a celej kope ďalších Biblických rozprávok. Vyrastal som v socialistickej krajine, kde sa budoval komunizmus. V Marxistickom systéme založenom na materializme. Prvý zlom nastal, keď mi zomrela prababka a o par dní sa mojej mame a aj všetkým trom jej sestrám sa prisnil rovnaký sen. Moja prababka za nimi prišla a spokojná a omladnutá a povedala. "Keby som vedela, ako je tu krásne, trávička zelená, vtáčiky spievajú." Neskôr som sa dozvedel, že pozostatky mesta Babylon boli objavené práve podľa Biblie. Na základe pôdorysu slávnej Babylonskej veže a na základe znalostí o vtedajšej technike potom vedci vypočítali maximálnu možnú výšku tri a štvrť kilometra.… Potom som zistil, že tých miest bola objavená cela kopa. No keď zoberieme do úvahy, že veľká časť starého zákona, sú len záznamy, kade sa národ izraelitov „túlal“, tak to až taký zázrak nie je. A tak som začal pátrať ďalej. V pohorí Ararat leží skamenelina lode rozmermi veľmi podobnej Noemovej arche. Zaujímavé, že už vtedy vedeli ľudia spájať drevené diely kovovými nitmi, časti sú tam z dreveného kompozitu… atď Slávny prechod Mojžiša s celým národom cez more je tiež známy. Kráľ Šalamún dal na oboch brehoch prechodu postaviť na pamiatku vysoké stĺpy. More je tam hlboké len pár metrov a po celej trase sú známky egyptskej „techniky“. Vzhľadom na to, že sa hladina oceánov zdvíha rýchlosťou cca 1m za storočie, tak je dosť možné, že Mojžišovi postačilo počkať na odliv. Poznať to tam musel, veď na druhom brehu mal rodinu. No Mojžiš žíl pred cca 3000 rokmi a v knihe Genezis opisuje ďaleko staršie príbehy. Vedel to zo starých povesti? Alebo si to vymyslel, len aby dokázal Izraelitov „správne motivovať“? Kde majú koreň tieto staré príbehy? Oplatí sa im veriť? Čo je na nich pravdy? Sú to len symbolické príbehy, aké mnohokrát spomínal aj Ježíš? Nevedel som čo s tým, no nedávno som sa dostal k tomuto odkazu…. Nemusím nevyhnutne hovoriť o mojom zlyhaní v minulosti, avšak chcela by som byť k Tebe úprimná. Adam a ja sme žili blízko jeden druhého, jedli sme spolu, odpočívali sme spolu, atď. Boli sme vtedy veľmi mladí a nevedeli sme, že sa máme stať manželom a manželkou. Adam mal rád zábavu, pobehujúc sem a tam. Ja som sa tiež rada hrala, avšak uprednostňovala som byť na tichom mieste, tráviac čas so stvorenstvom. Hoci Adam a ja sme strávili nejaký čas spoločne, tým, že sme sa hrávali oddelene, nemali sme veľa možností vyjadriť našu lásku jeden voči druhému ako muž a žena. Bytosť, ktorá mi vlastne otvorila oči k opačnému pohlaviu, bol Lucifer. Lucifer bol stále so mnou. Bol vždy milý a ochotný učiť ma všetkému. Niekedy priniesol veci, ktoré by som rada jedla. Časom skrze Lucifera som si rozvinula cítenie k opačnému pohlaviu. Lucifer sa taktiež do mňa zaľúbil. V tom čase, keď môj vzťah k Luciferovi začal byť viditeľný, Adam si to začal všímať. Avšak nezasiahol do nášho vzťahu, ani nevyjadril svoju lásku ku mne. Jednoducho ma nechal samotnú. Potom moja láska k Luciferovi začala byť viac vášnivou a Lucifer ma dobre viedol. Jednoducho som sa nemohla odpútať od Lucifera. Toto pretrvávalo nejaký čas. Lucifer začal mať obavy a ja tiež. Po čase som si začala uvedomovať, že moje skutky boli nesprávne. Jedného dňa nás Boh zasiahol hrozným obvinením. Povedal, že nie sme naďalej oprávnení byť s Ním. Potom som s úprimným srdcom hľadala Adama. Túžobne som volala k nemu prosiac ho o pomoc. Následne, tak ako som bola poučená Luciferom, sme spolu spali. Keď som mala sexuálny vzťah s Adamom, necítila som takú istú vášeň k Adamovi ako som cítila k Luciferovi. Lucifer mi chýbal stále viac a viac. Adam a ja sme sa cítili vzdialený jeden druhému. Hocikedy, keď sa Lucifer na mňa pozrel a pokúšal ma, bol neodolateľný. Následne som bola priťahovaná k Luciferovi a mohla som prostredníctvom neho uspokojiť svoje fyzické planúce túžby. Ako plynul čas, mohla som cítiť Božie oči na mne. Bola som prestrašená od Jeho hnevu voči mne. Potom som šla za Adamom. Hoci som nemávala fyzický vzťah s ním, k začudovaniu som cítila určitý pokoj. Bez toho, že by som si uvedomovala dôvod, vždy keď som bola v blízkosti Lucifera, bola som v zajatí nevýslovného strachu. Postupom času som si uvedomovala, že to, čo som spáchala s Luciferom bolo nesprávne a cítila som väčšie previnenie voči Adamovi. Adam ma utešoval, avšak moje srdce bolo vždy mučené. Eva. A čo teraz?